Cieľom tejto stránky je zachytiť myšlienky, ktoré sa čoraz častejšie hemžia v mojej hlave...najčastejšie sú to zážitky z mojich ciest po svete, ktorých v poslednej dobe bolo viac...ale chcel by som viac zachytiť aj moje myšlienky, ktoré vychádzajú z pozorovania tohto sveta, v ktorom žijeme...
Oh, Lord, You have shown Your favour, Your every word stands true,
I'm found safe withing Your harbour, anchored deep in You,
You washed away my tears, gave me joy and freedom,
Lifting me through the years.
Refrain You love is stronger than, The sound of heaven's praises, Higher than, the lofty mountain peaks, Deeper than, the deepest ocean valley Strong enough for me.
words & music: Paul Ewing
Môj Boh, vďaka Tebe dýcham, pre Teba tu som.
A viem, láskou si ma získal, k sebe priviedol.
Smútok je preč, šťastím ma napĺňaš,
Učíš ma láskou žiť.
Refrén
Tvoja láska je silnejšia než vietor,
Ona vyššia je než najvyšší štít,
Hlbšia je než dno oceánov,
zmenila môj svet.
Bože, Ti mi daješ život, u Tebe uzdam se.
Sad znam, Tvoja ljubav daje pravu sigurnost.
Tuge nema, sada radost vlada, sa mnom Ti uvek si.
Refren Tvoja ljubav je jača od oluje, Ona viša je od planina svih. Dublja je od dna okeana, Dragocena je!
Over all the earth You reign on high Every mountain stream, every sunset sky But my one request, Lord my only aim
Is that You'd reign in me again
Refrain Lord, reign in me, reign in Your power Over all my dreams, in my darkest hour You are the Lord of all I am So won't You reign in me again.
Over every though, over every word
May my life reflect the beauty of my Lord
'Cause You mean more to me than any earthly thing
So won't You reign in me again
Itt vagyok most, jó Uram, Hozzád száll e dal. Tudod, sokszor hívtalak,de ma másképp szól e hang mert ma nem azt kérem, hogy adj még, nem könyörgök: figyelj rám, csak azt mondom, hogy szeretlek, Atyám!
Refren Szeretlek Uram, hálám szívemből fakad, hiszen mindent látsz Te bennem, hatalmad olyan nagy Szeretlek Uram, hálám szívemből fakad és éneklem, hogy áldott légy Uram!
Ismét térden állok én, s tudom hogy hallgatsz rám. Bár sokszor hideg szavakat szól kopott és halk imám, De most el kell, hogy mondjam egyszer, amit oly rég szeretnék, hogy szeretlek, a szívem csak tiéd!
Evo me, moj Gospode! Pesmom sad slavim Te
Znam da često zovem Te, ali danas je drugačije
Ja ne želim biti prosjak, pored mene zauvek stoj
Oče, samo znam da Tebe volim ja.
Refren:
Volim Te, moj Gospode! Slavim Te u srcu svom
U meni Ti sve vidiš; Ti si moćan Bog!
Volim Te, moj Gospode! Slavim Te u srcu svom
i pevam jer si slave dostojan.
Molim Ti se, Gospode, i znam da slušaš me.
Iako je molitva moja slaba i tiha.
Ali sad ti moram reći što u mojem srcu je
Ja volim Te i svoje srce dajem Ti.
prevod: Daniel Sjanta
Tu som dobrý môj Pane, piesňou chválim Ťa
Už mnohokrát som vzýval Ťa, ale dnes to iné je.
Neprichádzam o nič prosiť, len byť blízko pri Tebe.
Why should I feel discouraged, why should the shadows come,
Why should my heart be lonely, and long for Heav'n and home,
When Jesus is my portion? My constant friend is He:
His eye is on the sparrow, and I know He watches me;
His eye is on the sparrow, and I know He watches me.
Refrain I sing because I'm happy, I sing because I'm free, For His eye is on the sparrow, and I know He watches me.
"Let not your heart be troubled," His tender word I hear,
And resting On His goodness, I lose my doubts and fears;
Though by the path He leadeth, but one step I may see;
His eye is on the sparrow, and I know He watches me;
His eye is on the sparrow, and I know He watches me.
Whenever I am tempted, whenever clouds arise,
When songs give place to sighing, when hope within me dies,
I draw the closer to Him, from care He sets me free;
His eye is on the sparrow, and I know He watches me;
His eye is on the sparrow, and I know He watches me.
lyrics: Civilla D. Martin
tune: Charles H. Gabriel
Prečo žiť bez odvahy, prečo vždy smutný byť.
Prečo byť osamelý a túžiť po smrti.
Veď Ježiš je môj priateľ, môj Pán pri mne vždy je,
On stráži aj len vrabca, aj mňa On stráži, viem.
On stráži aj len vrabca, aj mňa On stráži, viem.
Refrén Ja spievam, že som šťastný, lebo som slobodný On stráži aj len vrabca, aj mňa On stráži, viem.
Radosť je v mojom srdci, keď Jeho hlas čujem
Kochám sa v Ježišovi, strach môj sa vytratí
Hoc' cestu, ktorou vedie, ja často nechápem
On stráži aj len vrabca, aj mňa On stráži, viem.
On stráži aj len vrabca, aj mňa On stráži, viem.
Pokušenie keď príde, mraky keď povstanú
Keď moja duša začne vzdychať beznádejne
Ja vtedy idem k Nemu, a starosti sú preč
On stráži aj len vrabca, aj mňa On stráži, viem.
On stráži aj len vrabca, aj mňa On stráži, viem.
The river of Thy grace is flowing free,
We launch upon its depths to sail to Thee;
In the ocean of Thy love we soon shall be,
We are sailing to eternity.
Refrain Earthly joys cannot compare with all the glory, When our longing eyes shall see Thy face; We shall have Thy fellowship forever, In the splendor of the throne of grace.
The breezes of Thy love are blowing free,
They tell Thy love to all humanity;
They are singing of the blood of Calvary,
Making white through all eternity.
Thy Spirit calls to all, "Come home today";
Come back and find the Savior while you may;
Find that Jesus is the life, the truth, the way,
Leading, guiding to eternity.
O troubled heart, be thou not afraid,
In the Lord thy God, let thy hope be stayed;
He will hear thy cry and will give thee aid,
Whate'er thy cross may be.
Refrain He is able still to deliver thee, And His own right hand thy defense shall be: He is able still to deliver thee, So be thou not afraid.
O troubled heart, tho' thy foes unite,
Let thy faith be strong and thy armor bright;
Thou shalt overcome thro' His pow'r and might,
And more than conqu'ror be.
O troubled heart, when thy way is drear,
He will rescue thee and dispel thy fear;
In thy greatest need He is always near,
To Him all glory be.
lyrics: Francis Fanny Crosby
tune: Ira David Sankey
V tomto roku som si vzal za úlohu každý týždeň zverejniť aspoň jednu pieseň, ktorú som preložil z angličtiny, alebo nejakého iného jazyka do srbčiny a slovenčiny. Toto má viacnásobný účel. Najdôležitejší je zverejnenie novopreložených piesní, ktoré budú najpravdepodobnejšie zaradené do nového srbského metodistického spevníka. Práve tento portál by mal poslúžiť ako spôsob, aby si jednotlivé zbory, alebo jednotlivci vyskúšali nové piesne, pred tým než budú môcť byť zaradené do nového spevníka. Veľká časť (ak nie väčšina) piesní budú piesne Charlesa Wesleyho, ktoré mi zároveň pomôžu v mojom doktorandskom štúdiu. Samozrejmé, budú tu aj piesne rôznych iných autorov z rôznych období dejín kresťanstva - od začiatku reformácie až po najnovšie piesne 21-tého storočia. Spolu so slovami sa vždy budem snažiť poskytnúť aj nejaký link, na ktorom si tú pieseň budete môcť aj vypočuť. Dúfam, že vám to bude k úžitku a požehnaniu!
Za ovu godinu sam odlučio da svake nedelje objavim bar jednu pesmu koju sam preveo sa engleskog ili nekog drugog jezika na srpski i slovački. Ovo ima višestruku upotrebu. Najvažnija je objavljenje novih prevedenih pesama koje će najverovatnije biti uvrštene u novu srpsku metodističku pesmaricu. Upravo bi ovaj portal trebalo da posluži kao način da pojedine zajednice kao i pojedinci isprobaju nove pesme pre nego što budu uvrštene u novu pesmaricu. Veliki deo (ako ne i većina) pesama će biti pesme Čarls Veslija, što bi trebalo da i meni pomogne pri mom doktoratu. Naravno, biće tu još mnogo više pesama od raznih autora iz raznih perioda istorije hrišćanstva - od početka reformacije pa do najnovijih pesama iz 21-vog veka. Uz tekstove ću se uvek truditi da uvedem neki link, na kome možete i čuti pesmu. Nadam se da će vam to poslužiti i blagosloviti vas!
KAKO PRONAĆI SEBI ŽENU 15 GLAVNIH BIBLIJSKIH NAČINA DA SE STEKNE ŽENA
(NAPOMENA: Ovo što sledi predstavlja tekst šaljive prirode, te se autor ograđuje od svih posledica koje mogu nastati na bračnom, krivičnom i duhovnom planu! Drugim rečima, služite se ovim savetima na vlastitu odgovornost!)
1. Pronađi privlačnu ratnu zarobljenicu, dovedi je k svojoj kući, obrij joj glavu, uredi nokte, i daj joj novu odeću. Onda je tvoja. (Ponovljeni zakon 21,11-13)
2. Pronađi prostitutku i oženi se njome.
Osija (Osija 1,1-3)
3. Nađi čoveka sa sedam kćeri, i ostavi na njega utisak pojeći njegovo stado.
Mojsije (Izlazak 2,16-21)
4. Kupi komad imanja, i dobij ženu kao deo ugovora.
Voaz (Ruta 4,5-10)
5. Idi na žurku i sakrij se. Kad žene izađu da igraju, zgrabi jednu i odnesi je da ti bude žena.
Sinovi Venijaminovi (Sudije 21,19-25)
6. Neka ti Bog načini ženu dok spavaš. Napomena: ovo će te koštati rebra.
Adam (Postanak 2,19-24)
7. Složi se da radiš sedam godina u zamenu za ruku žene. Budi prevaren da se oženiš pogrešnom ženom. Onda rintaj još sedam godina za ženu kojom si stvarno hteo da se oženiš u početku. Tako je. Četrnaest godina rada za ženu. Sitnica za tako veliki dar!
Jakov (Postanak 29,15-30)
8. Odseci 200 okrajaka sa telâ neprijateljâ svog budućeg tasta i dobij njegovu ćerku za ženu. Rukuj pažljivo.
David (1. Samuelova 18,27)
9. Čak i ako nikoga nema, šetaj se malo okolo i definitivno ćeš naći nekoga. (Naravno, sve ostaje u porodici.)
Kain (Postanak 4,16-17)
10. Postani car ogromne nacije i održi takmičenje u lepoti.
Asvir (Jestira 2,3-4)
11. Kad vidiš osobu koja ti se sviđa, idi kući i reci svojim roditeljima: “Videh devojku ...; oženite me njom.” A ako roditelji dovode u pitanje tvoju odluku, jednostavno reci ocu:”Njom me oženi, jer mi je ona omilela.”
Samson (Sudije 14,1-3)
12. Ubij nekog muža i uzmi mu ženu. (Pripremi se, doduše, da rizikuješ svoje spasenje i izgubiš četiri sina, zauzvrat.)
David (2. Samuelova 11)
13. Čekaj da ti umre brat. Oženi se njegovom udovicom. (To ne samo da je dobra ideja, to je zapovest!)
Onan i Voaz (Ponovljeni zakon ili Leviti, primer u knjizi o Ruti)
14. Nemoj biti probirljiv. Nedostatak kvaliteta nadoknadi kvantitetom.
Solomon (1. Carevima 11,1-3)
15. Žena? ... NE!!! Bolje je čoveku da se ne dohvata žene.
Po troch týždňoch "túlania", konečne som späť v Kovačici. Je to veľmi čudný pocit a každý deň od môjho posledného článku som prežíval mnohé veci - krásne aj menej krásne a chcel som napísať ešte pár myšlienok z posledného týždňa, ktorý som strávil na Beteli - na mládežníckom tábore.
Dnes (streda) bol úplne voľný deň. Konečne som po mnohých dňoch mohol spať dlhšie ako 7-8, ale som sa aj tak celý deň cítil ako dobitý - ako keby som vôbec nespal. Dnes sme išli von na obed, do čínskej reštarurácie. Bolo veeeeľmi chutné. Milujem čínske jedlá!!
Poobede som sa už pomaly začal baliť, hlavne aby som videl či sa mi všetko vmestí do kufra. Včera som totiž dostal niekoľko kníh ako materiál, aby som videl či je niečo čo môžem využiť v našej práci - sú to knihy, ktoré poskytujú materiál pre malé skupiny v cirkvi. Je to niečo, čo by som veľmi chcel skúsiť v našom zbore - okrem pravideľných bohoslužieb mať aj malé skupinky, na ktoré by sme ľahšie mohli pozvať ľudí, ktorí sa zaujímajú o Boha, ale ktorým je to problém prísť do zboru. A tie knihy, ak sa prerobia môžu byť použité pre všetky generácie - začiatočníkov.
Podarilo sa mi odfotiť aj dom, v ktorom som strávil tieto dni v Gainesville:
Utorok so začal ešte skôr ako včera. Ráno o siedmej v zbore mali biblickú hodinu pre mužov (začali rozoberať Ev. podľa Marka), kde ma prekvapilo, že bolo asi 42 mužov! To je niečo čo by som naozaj chcel urobiť - keďže sa stále hovorí a pracuje so ženami, bol by som rád keby mohla vzniknúť aj mužská skupina, na ktorej by sme sa stretávali na takých hodinách.
Dnes (pondelok) sa začal veľmi skoro. Hneď ráno sme mali stretnutie s Dištriktným superintendentom, čo je pre mňa zaujímavé, že sa mi podarilo stretnúť teraz už štyroch superintendentov (Covington dištrikt aj dvaja superintendenti (ženy) boli prítomné na konferencii - jedna z juho-centrálneho dištriktu vo Floride a druhá z východného dištriktu východnej Pensylvánie). Takže, keď sme sa stretli sa superintendentom, mohli sme trochu vymeniť myšlienky atď. Sídlo dištriktu vyzerá takto:
Dnes (nedeľa) už oficiálne bol rozhod a ráno boli záverečné bohoslužby, na ktoré som ja nešiel, lebo Dittmanovci prišli pre mňa a išli sme do ich mesta, teda do Gainesville v štáte Georgia. Ale pred tým než sme prišli do ich mesta, museli sme prejsť dlhú cestu - asi 6 hodín - a prejsť do iného časového pásma, tak sme teraz "len" šesť hodín za väčšinou Európy a ešte sme pred tým išli do jedného druhého mesta, ktoré sa volá Union Point, aby sme boli prítomní na bohoslužbách - ordinácii jedného ich priateľa, Bob Abernathy ktorý sa stal kazateľom Presbyteriánskej cirkvi v tom meste. Tento človek má naozaj zaujímavý životný príbeh a ja som ho spoznal vlastne ešte pred dvomi rokmi, kedy mi vyrozprával, že keď mal 64 rokov nastúpil na štúdium teológie! Keď sme sa stretli mal 66 rokov a ešte rok zakončiť školu a od ako zakončil so školou, snažil sa nájsť zbor, na ktorom by pôsobil. Trvalo mu to asi rok a nakoniec aj podarilo. Ten malý kostolík vyzerá takto:
Dnes (sobota) bol tiež zaujímavý deň. Celé ráno sme ešte mali možnosť diskutovať na rôzne témy a snažiť sa pripraviť veci pre nasledujúci rok, kedy my už tu nebudeme, ale nová skupina príde na naše miesto a aby nemuseli začínať v niektorých veciach od nuly, ale aby mohli pokračovať tam kde sme my zastáli.
Naše plenárne zasadnutie sme ukončili takým veľkým kruhom, kde sme sa všetci chytili za ruky a každý povedal jednu vec, ktorá bola preňho tou najlepšou vecou v predchádzajúcich štyroch rokoch. Trvalo to asi pol hodinu a bolo tam veľa sĺz.
Dnes (piatok) bol pokojnejší deň - celý deň sme sedeli pri plenárnej schôdzi. Párkrát sme mali situáciu kedy sme nemohli ani pochopiť o čom hovoríme (kvôli americkému spôsobu vedenia plenárnych zasadnutí, ktorý je mnohokrát konfúzny), ale dosť veľký dôraz bol kladený na minuloročný GYPC-LA (Global Youth People Convocation and Legislation Assembly - Celosvetová konvokácia mladých ľudí a legislatívne zhromaždenie) - teda hodnotenie a doporúčanie pre nasledujúcu skupinu, ktorá bude organizovať ďalšie také stretnutie.
Jedna z vecí, ktorá mi obzvlášť vadila je slovo "rozmanitosť" (ang. "diversity"), ktorou sa cirkev v USA snaží spestriť zastúpenie v rôznych cirkevných úrovniach, aby neboli prítomní len bieli, alebo len muži, alebo len starší ("skúsenejší") ľudia. Za tým stojí naozaj dobrá idea, ale sa to niekde po ceste stratilo, lebo sa doslova všetky výbory, komisie museli zväčšiť, aby v každej boli zastúpení všetci - čo vytvorilo dodatočné náklady. Taktiež, ak v hocijakej komisii sa vyžaduje, žeby bol prítomný napr. nejaký černoch, častokrát sa stane, že on príde na miesto niekoho, kto je možno biely, ale je omnoho kvalifikovanejší od neho. Rozmanitosť, alebo rôznorodosť je dobrá, ALE ak človek nevie robiť svoju robotu, tak radšej mať homogénnu skupinu ako keby práca mala trpieť. Neviem...Či je to len môj názor, alebo je to (podľa môjho vnímania) názor v Európe? Začiatok toho všetkého je v minulosti, keď (bieli) Američania boli necitliví k ostatným obyvateľom USA a správali sa ako keby lepší od ostatných - keď sa v 1960-tých rokoch to prelomilo, začalo sa ísť do iného extrému, že sa nesmie slovo povedať proti ním, lebo sa to hneď vníma ako rasizmus, alebo diskriminácia.
Hneď zrána (štvrok) sme išli do Nashville, Tenessee. Hneď ako sme vyšli z obci Somerset, prešli sme do iného časového pásma, ktoré je sedem hodín neskôr ako väčšina Európy. Je to zvláštny pocit a predsa len niečo úplne obyčajné. Tým dnešný deň bol o jednu hodinu dlhší.
To čo však nebolo vôbec príjemné bolo počasie - bolo takmer 40 stupňov a vlhkosť vzduchu bola abnormálne vysoká - 70-90%, čo človeku dáva pocit, že je ešte teplešie. Chcel som sa však prejsť do Cokesbury - metodistického kníhkupectva, ktoré na google maps vyzeralo, že je celkom blízko, a na konci vypadlo, že som musel pol hodinu ísť pešo v tomto nepriaznivom počasí. Majú tam ohromný výber kníh, ale ja som chcel ísť kúpiť len jednu knižku - najnovší prídavok k metodistickému spevníku, ale som našiel aj ďalší spevník - prvý ekumenický černošský spevník, ktorý používajú všetky väčšinové černošké denominácie (metodistické, baptistické a iné). Celkom som rád z toho, lebo som to už dlhšiu dobu hľadal.
Dnes (streda) sme mali slobodný deň. Mohol som si oddýchnuť a večer bolo naplánované, aby sme mali zvláštne stretnutie v zbore Science Hill United Methodist Church - teda v zbore, v ktorom sú Susie a Marty Kalz. Tento zbor nám minulý rok venoval určitú čiastku pri stavbe zboru v Kovačici, tak som teraz chcel ukázať ľuďom čo sa deje, ako to vyzerá a hovoriť aj o plánoch, ktoré máme pred nami. Zbor, v ktorom som hovoril vyzerá takto:
Dnes (utorok) sme o desiatej vyrazili z Covingtonu, kde som strávil dva dni. Išli sme do južného Kentucky, do mesta Somerset. Najskôr sme však pár hodín strávili v múzeu stvorenia (ang. Creation Museum), kde je všetko vyložené, aby dokázali, že Genesis 1 má pravdu a nie teória evolúcie. Fotil som dosť, tak to chcem tu ukázať a pred tým vlastne chcem ukázať dom, v ktorom som strávil dva dni a manželia Kalzovci, u ktorých som bol.
Dnes som mohol trochu oddýchnuť, aj keď sme potrebovali najskôr odísť do obchodu kúpiť niečo na oblečenie, keďže kúfor ešte stále neprišiel.
O dvanástej sme mali stretnutie so superintendentom dištriktu Covington - kazateľ Kevin Burney, ktorý dozerá asi 70 cirkví. Mali sme rozhovor, teda pokračovanie rozhovoru o Srbsku a možnosti vzájomnej spolupráce. Spolu sme išli na obed a boli tam prítomní aj ďalší dvaja kazatelia z okolia, takže sme do kopy boli šiesti. Ochutnal som zaujímavú špecialitu, ktorá sa volá Kentucky Hot Brown a vyzerá to asi takto:
Dnes musím povedať bol veľmi zaujímavý deň. Ráno som kázal po anglicky - bol to síce už druhýkrát že som kázal po anglicky, ale tiež to bol zvláštny zážitok. Keďže manželský pár u ktorých strávim dva dni, obaja sú kazatelia, slúžia v dvoch zboroch. Ráno som teda mal kázať v jednom a poobede som mal povedať pár slov v druhom. Ráno som kázal v Trinity United Methodist Church (v preklade - Evanjelická metodistiká cirkev Svätej Trojice), v ktorej je kazateľka Loletuth Kalz a poobede v Wesley United Methodist Church, kde je kazateľ jej manžel John Kalz. Modlitebňa zboru, kde som kázal je krásna a veľká, ale žiaľ veľmi málo ľudí boli prítomní na bohoslužbách - zo 450 členov, koľko zbor má, dnes bolo 60 ľudí! Bolo pre mňa zvláštne keď na konci bohoslužieb som každému z ľudí prítomných podal ruku a mnohí mi povedali: "Pekná kázeň" - ale som si uvedomil, že ako je to aj v mnohých filmoch zobrazené, je to jednoducho zo slušnosti. Ale mne to nevadilo - pre mňa to fakt bol zážitok byť tam a hovoriť. Zbor vyzerá takto:
Začiatok cesty vôbec nebol akému som sa nadejal. Celý deň v piatok som mal taký hrozný pocit a nevedel som pochopiť o čo ide. Chcel som len zostať doma, ale som vedel, že je to nemožné. Letel som z Belehradu ráno a mal som až dva prestupy, v Amsterdame a v Minneapolis v USA. Keď som prišiel do Cincinnati, všetko bolo v najlepšom poriadku, teda ani jeden let nemeškal, tak som všade prišiel včas, ale keď som chcel si vyzdvihnúť batožinu, zistil som, že je ešte stále v Minneapolise. Asi tí v Amsterdame niečo zle urobili. Každopádne, musel som ísť kúpiť si šaty za nedeľu, lebo som na ráno mal naplánované že mám kázať, takže sme o desiatej večer v sobotu išli nakupovať...
Dnes bol dňom odchodu. Ráno okolo 10h sme vyrazili na cestu, z nášho prekrásneho hotelu Estrel do neznáma. Trvalo nám to dosť dlho, kým sme neprišli na náš nový cieľ – kresťanské centrum ????, ktoré sa nachádza vo Woltersdorf, v Brandenbursku.
Boli to dní kedy sme od rána do večera trávili pri rôznych plenárnych zasadnutiach, kedy sme rozhodovali o všetkých veciach, ktoré sa diali počas GYPC-LA, keďže DMYP spolu s GBOD bol hlavným organizátorom podujatia. Boli to neskutočne nudné dní, hlavne keď sme sa „hádali“ o úplnych malichernostiach. Kvačkali sme sa o najmenšie slovíčka, lebo každý mal nejakú poznámku. Bolo to viac utrpením ako potešením byť tam.
Dnes bol znovu taký zaujímavý deň. Najprv sme po raňajkách išli na ekumenické bohoslužby, ktoré boli v Berliner Dom (Berlínska katedrála), čo je asi najväčší kostol v Berlíne a patrí Evanjelickej cirkvi a.v. Boli to bohoslužby, za ktoré ani sám neviem povedať či boli dobré, alebo zlé. Hudba bola vynikajúca – bolo hrané na organoch a všetky piesne som poznal, čo bolo naozaj výborne počuť tie pisne – a rytmus tiež bol dobrý. A organista bol naozaj výborný a miestami aj improvizoval niektoré časti a znelo to dobre!
Dnes bol prvý pracovný deň a bol celkom zaujímavý, lebo sme sa konečne začali spoznávať navzájom. Aj keď bolo jasné, že mnohí delegáti z Afriky nemohli prísť, ale bolo to prípadom aj s ľuďmi z Európy. Totiž, z našej Centrálnej konferencie boli deviati s volebným a dvaja bez volebného práva – zo Švajčiarska dvaja, z Rakúska dvaja, z Bulharska dvaja a z Maďarska, Srbska a Macedónska po jednom a jedno dievča z Rakúska a ja sme boli delegáti bez volebného práva. Nemecko si využilo všetkých delegátov, čo sa vlastne na konci ani neukázalo ako veľmi dobrá vec, lebo aj tak volili veľmi liberálne. Z Centrálnej konferencie Severnej Európy a Euroázie, ak som dobre pochopil bol len jeden delegát s volebným právom a až niekoľkí bez volebného práva – jeden kazateľ Pavel Serdyukov a zopárti ďalší, ktorí hrali v chválospevke. Zdalo sa to také čudné, ale čo už.
Keďže sme prvé dni, ktoré sme strávili v Berlíne nemali veľmi veľa možností použiť internet, chcel som sa trochu oneskorene zmieniť o veciach, ktoré som za posledné dni prežil v tejto nedalekej krajine.
Konferencia bola velmi tazka pre mna, psychicky ale aj fyzicky, lebo sme boli na nohach od 7:30 do 22:00 (tolko trval organizovany program - velakrat sme aj dlhsie ostali) a horucost bola neskutocna, comu pridavala aj neskutocna vlhkost vzduchu... Potil som sa vela a hrozne mi to dolievalo olej na ohen a citil som sa velmi napaty, nervozny - v miestnosti kde sme boli nechladili az tak vela, lebo sme tam travili cely den - aby sme nezamrzli... Ale, vdaka Bohu, prezil som to :)))
Konferencia zacala v nedelu poobede so spolocnymi bohosluzbami, na ktorych sme mali znovu Veceru Panovu, a uvodne slovo mala jedna kazatelka, cernoska z Philadelphie a tak super hovorila - jej prejav bol fantasticky, ale aj slova, ktore hovorila boli take hlboke, ze som zasol...
Ako spravni krestania sme sa Europska skupina vybrali vyhladat metodisticku cirkev, kde pojdeme na bohosluzby. Ja som na nete vyhladal, ze v celom Nashville jesto 49 zborov! V blizkosti (10-15 min peso) boli az dva zbory, o ktorych nam povedali, ze jeden je vacsi a je pomerne tradicny zbor a ten druhy je otvoreny zbor a je viac komunitny zbor... Ja som chcel ist do velkeho zboru, zazit take bohosluzby, ale vsetci ostatni chceli ist do toho druheho, tak sme tam isli.. Hned ako som zbadal tabulu, na ktorej bolo napisane Edgehill United Methodist Church, na ktorej bola postavena mala vlajka - duha, vedel som, ze to nedopadne dobre... :((( A tak to aj bolo... Vsetko bolo v poriadku, kym este bohosluzby nezacali, vsetci boli taki radi, ze sme prisli, dokonca z tak dalekej Europy, ale vsade boli slogany - All means all (vsetci, znamena vsetci), alebo, ze su Reconcilling church (cirkev, ktora zmieruje), vsade boli duhove vlajky s roznymi veci nakreslenymi, napisanymi... Ini ci naozaj im bolo dobre, alebo nechceli povedat, ale sa vsetci tvarili ako keby bolo vsetko v poriadku. To co mi aj pocas bohosluzieb bolo cudne, ze nikdy ten kazatel nepovedal - v mene Otca, aj Syna a Ducha Svateho, ale vzdy povedal - v mene Rodica, Syna a Ducha Svateho. Povedal som si, no to je zaujimave, ale az neskor sme zistili preco to hovoril - bola vysluhovana vecera Panova a v ramci liturgie sme na konci odriekali Otce nas! Cez projektor to premietali co mame citat a vsetko bolo OK, az kym nevyskocili slova - Otce nas, Matko nasa, ktori si v nebesiach (Our Father, Our Mother, who art in heaven).... Ja som zamrzol... Nemohol som verit... Vtedy sa mi tak otvorili oci a hned som v zbore videl dva zenske pary, ktorych spravanie ukazovalo na to, ze ich vztah presahoval len priatelstvo! Moja sanka padla...Ostal som bez slov a hned ako sa vsetko skoncilo som prvy vybehol von sa nadychnut cerstvy vzduch... Ani slovo som potom nepovedal, az kym sme neprisli do centra, kde sme boli ubytovani...
Zobudil som sa s akousi neverou, ze naozaj som v Amerike, v Nashville, ale ked som sa po 13 hodin spanku prebral, videl som, ze zem sa netoci, ze lezim na posteli v hoteli a hned vtedy som znovu podakoval Bohu, ze som na ceste nezazil nic co by ma mohlo ohrozit, ze vsetko bolo v poriadku...
Bolo mi povedane, ze by som mal prist do hlavnej, administrativnej budovy niekedy poobede, aby som sa mohol zoznamit s ludmi, ktori prisli den skor a prevziat si agendu stretnutia. Uz som sa v zivote rozpraval s mnohymi Americanmi, ale prehovorit s nimi na druhej strane mlaky je uplne iny pocit. Vsetci boli mimoriadne laskavi a neveriacky ma sledovali, lebo nechapali ako som sa naucil tak hovorit po anglicky :))
Konecne osvitol aj ten den... Den ked sa vydam do neznama...
Od ako som pred rokom zistil ze pojdem do USA cely cas som mal taky pocit, ze je to nieco, co sa pravdepodobne neuskutocni, tak som sa na to tesil, ale nie prilis vela, lebo som si myslel, ze o co viac sa teraz budem tesit, o to viac budem sklamany ked ma pozvu do armady... Uz sa cesta priblizila a ja som potreboval vybavit najprv vizum ale aj letenku... Bolo to hned po ceste do Nemecka ked som si zacal vybavovat veci a este stale som velmi pochyboval, ze vobec to vizum dostanem, kvoli tomu, ze som nesiel do armady... Ale, modlil som sa, aby ak je to Bozia vola, aby sa to stalo... A vtedy som narazil na rozne prekazky, ktore sa zdali neprekonatelne... Ale, to co bolo na tom vsetkom uzasne je, ze ani som sa nestihol trapit o tu vec, Boh to vyriesil na taky uzasny sposob... Jedna vec za druhou sa riesili akoby same od seba... Jasne je, ze same sa vyriesit nemohli, ale som citil, ze Boh ma chce tam mat, tak to jednoducho tak zriadil, ze som tam mohol odist...
