Cudzinci sú teraz priateľmi

Utorok so začal ešte skôr ako včera. Ráno o siedmej v zbore mali biblickú hodinu pre mužov (začali rozoberať Ev. podľa Marka), kde ma prekvapilo, že bolo asi 42 mužov! To je niečo čo by som naozaj chcel urobiť - keďže sa stále hovorí a pracuje so ženami, bol by som rád keby mohla vzniknúť aj mužská skupina, na ktorej by sme sa stretávali na takých hodinách.

Až poobede sme mali nasledujúcu dohodnutú vec - stretnutie s ďalšími dvomi kazateľmi zboru. Keďže moji hostitelia boli tí, ktorí dohodli stretnutie s nimi, nemal som poňatie o čom by sme sa moli rozprávať, ale keď som prišiel, podarilo sa nám naozaj nadviazať spojenie. Jeden z kazateľov má na starosti vyučovanie v zbore - ma na starosti všetky skupiny nedeľnej školy (od detí až po dospelých), tak sme sa rozprávali o materiáli, ktorý my tu v Srbsku máme veľmi málo, alebo vôbec nemáme.

Potom som sa rozprával s mládežnickým kazateľom, ktorý keď prišiel do zboru mal asi 20 mládežníkov a poslednú nedeľa mali 155 mladých na bohoslužbách a miestnosť, v ktorej sa schádzajú je už malá a hľadajú spôsob (a už našli) ako zväčšiť miestnosti, v ktorých sú. To čo majú sú vlastne mládežnícke bohoslužby v nedeľu večer, čo je veľmi zaujímavo, lebo okrem v nedeľu ráno, v Amerike je veľmi ťažko dostať ľudí do zboru. A ak som správne pochopil, asi každý deň majú mladí nejaký program, čo znamená, že sa snažia vybudovať väčší pocit rodiny v rámci skupiny, čo je podľa mňa naozaj dobrá vec.

Modlitebňa zboru, ktorá mi znovu vyrazila dych: 

Ďalšia záležitosť, ktorá nás čakala je večera, na ktorú Dittmanovci pozvali niekoľkých ľudí zo zboru, aby ma mohli lepšie spoznať ale aby som aj ja mohol spoznať ich. Jedna z vecí, ktorú sa snažia urobiť je zorganizovať misijnú cestu na 2012 a snažia sa takto spoznať mňa, aby sa rozhodli prísť s nimi do Srbska. Bol to zaujímavý večer a za stolom som nebol jediný cudzinec - manžel zborovej tajomníčky, ktorí boli pozvaní k večere, je Juhoafričan. Aj keď som bol počestný hosť večery, cítil som sa na momenty dosť nepríjemne, lebo sa všetci mňa vypytovali a všetci sa na mňa pozerali, ale som na druhej strane bol rád, že som mohol viac hovoriť o našom zbore a našej práci. Pri rozlúčke som mal pocit, že sme sa s týmito ľuďmi, ktorí len niekoľko hodín pred tým boli cudzinci, stali priatelia na celý život.

Dnes bol dobrý deň.