Stránky

štvrtok 13. augusta 2009

moja skusenost v Kentucky...

Konferencia bola velmi tazka pre mna, psychicky ale aj fyzicky, lebo sme boli na nohach od 7:30 do 22:00 (tolko trval organizovany program - velakrat sme aj dlhsie ostali) a horucost bola neskutocna, comu pridavala aj neskutocna vlhkost vzduchu... Potil som sa vela a hrozne mi to dolievalo olej na ohen a citil som sa velmi napaty, nervozny - v miestnosti kde sme boli nechladili az tak vela, lebo sme tam travili cely den - aby sme nezamrzli... Ale, vdaka Bohu, prezil som to :)))


Takze, po tazkej rozlucke v stredu vecer, kedy som dostal dve velmi pritazlive (na prvy pohlad) ponuky, o ktorych by som asi tu nechcel pisat, ale chcem len to pvedat, ze ma uviedli do rozpaku, lebo som zacal velmi pochybovat o niektorych rozhodnutiach, ktore som urobil v minulosti... A to sa mi nepacilo, lebo som mal pocit, akoby stracam zem pod nohami... Ale, dost o tom tento krat...


Takze, prisiel stvrtok, novy den, a najprv som sa mal stretnut s Nancy Eubanks, ktora uz bola asi dvakrat u nas a je vlastne zodpovedna za partnerstva, ktore existuje medzi urcitymi zbormi vo Vychodnej Europe a USA! Isli sme teda na neskore ranajky, kde sme sa vlastne stretli so Susie a Marty Kalz, kde som mal byt do soboty.


Po ranajkach sme vyrazili na cestu a bolo to zaujimave - cestovat americkymi dialnicami - bezne bolo 3, 4, 5 pruhov... Cesta trvala asi 3,5 hodin, ale sme vlastne "stratili" dodatocnu hodinu, lebo sme museli prejst do ineho casoveho pasma a posunut hodiny o hodinu dopredu - z centralneho standardneho casu (centralny europsky cas, minus sedem hodin) na vychodny standardny cas (europa -6 hodin). Po ceste sme sa zastavili na 2 miestach, aby som mohol vidiet ako to vyzera a jedno miesto bola univerzita, kde ich syn a nevesta studovali a kde sa spoznali. Je to mestecko, Columbia, ktore je pomerne male, ale bolo tak pekne zriadene, ze krasne vyzeralo - a samozrejme, to co je pre Ameriku typicke - kostoly na kazdom kroku :)))


Mesto, kde byvali sa vola Somerset a ich dom je uplne mimo mesta, na farme... A ten dom je taky nadherny, taky krasny a tak pekne zriadeny vnutri, ze je to naozaj super dom!! A maju aj bazen!!! Bolo dost teplo, tak bolo idealne na kupanie!! :)))


O 19:00 mala byt biblicka hodina, ale kedze mali "zvlastnu navstevu", ja som pripravil specialnu power-point prezentaciu, o Srbsku, o nasej cirkvi tu a premietal som ju a pri tom aj hovoril nieco, odpovedal na otazky. Jedna babka sa ma pytala, ze akym jazykom hovorime v Srbsku, tak som odpovedal a ona povedala, zeby som nieco povedal v srbcine, aby pocula ako zneje - a chcela aby som povedal - Ty si velmi pekna :))) Tak ked sa ludia prestali smiat, povedal som jej, naco sa mi podakovala, na komplimente :))) Bola to naozaj super skusenost, a prvykrat, zeby som vo verejnosti (pred skupinou ludi, ze ja stojim vpredu a vsetci sa na mna pozeraju) rozpraval po anglicky :))) a ludia jednoducho nevedeli pochopit ako je to mozne, ze viem tak hovorit po anglicky :))) joj, hadam moj nos nezacne sa dvihat popri tolkych komplimentoch... :((((


Rodina Kalz vlastne aj ked ma metodisticky zbor 3-4 km vzdialeny, oni patria do jedneho, ktory sa vola Science Hill United Methodist Church (podla nazvu mesta), ktory je vzdialeny 17 km :)))


Potom co sme sa vratili zo zhromka isli sme na zvlastny vodopad - totiz ked je plny mesiac (ktory vlastne bol jednu noc pred tym) a dva dni pred a po, pri vodopade je mozne vidiet moonbow (mesacna duha), kde vlastne dochadza k zvlastnemu procesu kedy sa mesacne luce prechadzajuc cez kvapky vodnej pary, ktora sa vznasa nad vodopadom vytvaraju duhu!! Totiz, deje sa to vtedy ked je mesiac pod urcitym uhlom nad zemou, ked je nebo jasne, co v auguste znamena, ze sa deje okolo polnoci... Nikdy v zivote som o tomto nepocul a celkom som sa tesil na to, ale sa zial nepodarilo, lebo bolo prilis hmliste :((( ale, aspon ten vodopad bol naozaj krasny...


Pravdepodobne, aby sa moji hostitelia necitili blbo pri mne, pozvali svojho syna a nevestu a ich jednu dceru, s vnuckou, aby aj oni boli spolu s nami, aby sme sa mohli aj stretnut... Ale, bol to super cas... Ich syn je moj rovesnik - narodeny je v novembri, tak som akurat par mesiacov strasi :))) a ich nevesta je zase o pol roka mladsia od neho, a to narodena presne 19.5 - ked aj moj ocko :)))) a on sa vola John a jeho zena ma velmi zvlastne meno Loletuth - neexistuje sposob, ako by som napisal vyslovnost jej mena, lebo je nieco uplne divne :))) Ked som prvykrat videl/pocul jej meno, myslel som si, ze je Indianka, ale som sa hanbil opytat sa, tak som si povedal, ze pockam kym ju stretnem - no, je to take biele a blond dievca, ze od teorie, ze je Indianka nic :)))) A prve, co som zistil je, ze bola v Macedonsku minuly, alebo predminuly rok, na letnej praxi :))) Bol to totiz super pocit, ze sa rozpravam s prvou osobou (ak nepocitam tych ludi, u ktorych som bol), ktoru som v Amerike stretol, ktora mala ponatia kde je Srbsko :))) Ach, ti Americania... No, na konfere bolo jedno dievca z predmestia Atlanty, co je asi 40 km od Gainesville, kde mam ist v sobotu, tak som jej to povedal a ona netusila kde sa to mesto nachadza... To je ako keby ti niekto z Panceva povedal, ze nikdy nepocul za Padinu... Ach, ti Americania :)))))


Takze, doobeda v piatok sme isli na miniaturny golf... To bolo take nieco super, ze som uz davno nemal tak dobry cas, ako vtedy... Aj ked som skoncil na piatom (od sest) mieste, bol som velmi rad, ze som sa mohol naucit a skusit nieco nove... Horuco bolo neskutocne... A my sme hrali akurat cez obed... Ale, potom sme prisli naspat do domu a tam som videl lamu, ktora volne bezala po okolnom poli - patrila ich susedom... Johnovi sa jedinemu podarilo priblizit sa jej a hladkat ju - ja som sa pokusil a ona, vlastne on, Zeldo :))))) (najprv bol Zelda, ale potom zistili, ze je to samec, tak ho premenovali na Zeldo :)) sa postavil do utocnej polohy a skoro ma oplul... A urobil to aj viackrat, tak som sa postavil na bezpecnu vzdialenost... Myslim si, ze keby ma oplula lama napr. do tvare, dokonca zivota by som sa mohol umyvat a nikdy by som sa necitil uplne cisty.... FUJ!!!!!


Takze, po golfe sme sa vratili ku nim domov a poobede stravili pri alebo v bazene :)))) to bolo take super - mali take zaujimave penove tyce (dlhe asi 1-1,5 m), ktoru ked si napr. das pod pazucho a napr. druhu pod nohy, tak pekne lezis na vode :)))) ale, mali aj take dute vnutri...v podstate vyzerali ako velke slamky, tak ked v tom bola voda, s Johnom sme sa tak hrali, ze by niekto sfukol tu vodu na toho druheho :))) V momente ostanes slepy, lebo vsetko bolo cielene do tvare a dostanes do tvare vsetkych milion kvapiek :))) Ale, bolo to super.... No, a potom bolo este lepsie, ked sme skusali skakat do bazena, ako bomby :)))) samozrejme, ked John skocil, tak to bolo OK, ale ja som dost vacsi od neho, tak ma natocili ako skacem, a bola to poriadna bomba :)))) dobre, ze vsetka voda z bazena nevyletela :)))))


Bol to super cas... A samozrejme, nesmiem zabudnut, ze som bol happy aj ze sa mi podarilo najst vsetkych DMYP ludi na facebooku, tak som za par dni mal vysse 30 novych priatelov :))) a medzi nimi je zopar aj kazatelov, co znamena, ze sa presiruje kruh americkych kazatelov, ktorych som spoznal - a v nedelu v Gainesville ich bude snad este viac :)))

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára