Dnes (piatok) bol pokojnejší deň - celý deň sme sedeli pri plenárnej schôdzi. Párkrát sme mali situáciu kedy sme nemohli ani pochopiť o čom hovoríme (kvôli americkému spôsobu vedenia plenárnych zasadnutí, ktorý je mnohokrát konfúzny), ale dosť veľký dôraz bol kladený na minuloročný GYPC-LA (Global Youth People Convocation and Legislation Assembly - Celosvetová konvokácia mladých ľudí a legislatívne zhromaždenie) - teda hodnotenie a doporúčanie pre nasledujúcu skupinu, ktorá bude organizovať ďalšie také stretnutie.
Jedna z vecí, ktorá mi obzvlášť vadila je slovo "rozmanitosť" (ang. "diversity"), ktorou sa cirkev v USA snaží spestriť zastúpenie v rôznych cirkevných úrovniach, aby neboli prítomní len bieli, alebo len muži, alebo len starší ("skúsenejší") ľudia. Za tým stojí naozaj dobrá idea, ale sa to niekde po ceste stratilo, lebo sa doslova všetky výbory, komisie museli zväčšiť, aby v každej boli zastúpení všetci - čo vytvorilo dodatočné náklady. Taktiež, ak v hocijakej komisii sa vyžaduje, žeby bol prítomný napr. nejaký černoch, častokrát sa stane, že on príde na miesto niekoho, kto je možno biely, ale je omnoho kvalifikovanejší od neho. Rozmanitosť, alebo rôznorodosť je dobrá, ALE ak človek nevie robiť svoju robotu, tak radšej mať homogénnu skupinu ako keby práca mala trpieť. Neviem...Či je to len môj názor, alebo je to (podľa môjho vnímania) názor v Európe? Začiatok toho všetkého je v minulosti, keď (bieli) Američania boli necitliví k ostatným obyvateľom USA a správali sa ako keby lepší od ostatných - keď sa v 1960-tých rokoch to prelomilo, začalo sa ísť do iného extrému, že sa nesmie slovo povedať proti ním, lebo sa to hneď vníma ako rasizmus, alebo diskriminácia.
A to začína platiť aj voči iným menšinám - tak ako sa rasovým menšinám nesmelo brániť vstupovať do cirkvi, tak sa nesmie brániť aj homosexuálom. Nevravím, že oni miesto v cirkvi nemajú, ALE to záleží na ich rozhodnutí životného štýlu. Slovo Božie jasne hovorí, že je to ohavnosť ALE nie ľudia (ktorých sme povolaní milovať) ale ich životný štýl. Aj podľa toho ako je manželstvo opísané v Biblii (ale aj v Disciplíne), manželstvo je opísané ako vzťah medzi mužom a ženou a sex by sa mal vyskytovať len v manželstve. To znamená, že ľudia, ktorí seba považujú za homosexuálov by mali zachovať cudnosť, čistotu a nevstupovať do sexuálneho vzťahu s ľuďmi rovnakého pohlavia.
Hlavný argument bol vždy: my sme povolaní milovať všetkých ľudí a prijímať ich takých akí sú, lebo aj Ježiš ich takých prijíma. Áno, je to pravda, ALE ak zostaneme takí akí sme boli, kým sme boli vo svete, nedovolili sme Božej moci, aby konala v nás. Tak ako je hriech porovnaný s obrazom bahna, mohli by sme povedať - keď niekoho vytiahneme z bahna, nenecháme ho takého zašpineného, ale mu dáme, aby sa umyl - je to istý princíp. V Novej Zmluve je tak veľa veršov, ktoré na to poukazujú. Medzi nimi mi práve teraz prichádza na myseľ oddiel Ef 4,17-24: "Hovorím teda a dosvedčujem v Pánovi toto: Nežite už tak, ako žijú pohania v márnosti svojho zmýšľania, so zatemnenou mysľou, odcudzení Božiemu životu pre ich nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila a pre tvrdosť ich srdca. Vo svojej otupenosti sa oddali necudnostiam, aby nenásytne páchali každú nečistotu. Vy ste sa však u Krista takým veciam neučili, ak ste o ňom naozaj počuli a boli ste v ňom vyučení podľa pravdy, ktorá je v Ježišovi. Vyzlečte si starého človeka s predchádzajúcim spôsobom života, ktorý hynie klamnými žiadosťami, obnovte sa duchovným zmýšľaním a oblečte si nového človeka, stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy." (Podľa slovenského ekumenického prekladu).
Ako sme len ďaleko od týchto veršov...
Pred niekoľkými týždňami som znovu odznova začal čítať Bibliu, od 1Mojžišovej a práve kým som tu v USA čítam z 3Mojžišovu, ktorá na prvý pohľad je naozaj nudná, ale som si uvedomil aká vzácna je, hľavne kvôli dvom veršom, ktoré som (zatiaľ) prečítal - 3M 11:44: Lebo ja, Hospodin som váš Boh. Posväťte sa a buďte svätí, lebo ja som svätý. To je zopakované v NZ, čo znamená aké významné je to.
Druhý verš: 3M 4:27: Ak sa niekto z pospolitého ľudu neúmyselne prehreší a dopustí sa niečoho proti niektorému príkazu Hospodina, čiže vykoná to, čo sa konať nesmie, previní sa. Možno je trochu čudné, že takýto zvláštny verš ma oslovil, ale som sa v poslednej dobe stretol s názorom niektorých teológov (medzi ktorými sa nachádza aj John Wesley - aj keď to nemám úplne overené), že pokiaľ niečo urobíme nevedomky, to nie je hriech! Aj Ježiš hovorí nie len o konaní niečoho, ale už o myšlienke o hriechu, že to môže priniesť hnev Boží do nášho života. Ešte ako je dôležité čo robíme a ako rozmýšľame. Keď zoberieme napr. dopravný zákonník. Ak na nejakom úseku je rýchlosť obmedzená na 80 km/h, keby som prekročil rýchlosť a keby ma zastavil policajt, keby som mu aj povedal, že som to nevidel/nevedel, to by mi nepomohlo - zaplatil by som pokutu. Podobne je to aj v duchovnom živote. Zhrešili sme a zaslúžili sme si hnev Boží, či my to chceme prijať/veriť alebo nie ALE ponuknutá nám bola aj cesta východiska! Vďaka Bohu za to. Skúmajme preto všetky veci a snažme sa všetky veci, ktoré patria do nášho starého spôsobu rozmýšľania odhodiť a prijať novú, Kristovu myseľ, ktorá sa má stať našou, vlastnou.
Dnes sme urobili spoločnú fotku. Toto sme my:
V tejto budove, v ktorej sa nachádza miestnosť, v ktorej sme sa fotili sa nachádzal jeden prekrásny vitráž, na ktorom sa v strede nachádzal Ježiš so svojimi učeníkmi:
A okolo tohto sa nachádzajú niekoľkí kazatelia z dejín cirkvi. Zo všetkých som odfotil dvoch, ktorých som si odfotil najmä preto, že v blízkej budúcnosti budem písať článok v našom časopise Glas Jevanđelja, tak som si ich odfotil, ak náhodou budem môcť využiť obrázky.
Aj ešte na záver, zopár fotiek z toho, ako sme tvrdo pracovali v rôznych skupinách:
Jedna z vecí, ktorá mi obzvlášť vadila je slovo "rozmanitosť" (ang. "diversity"), ktorou sa cirkev v USA snaží spestriť zastúpenie v rôznych cirkevných úrovniach, aby neboli prítomní len bieli, alebo len muži, alebo len starší ("skúsenejší") ľudia. Za tým stojí naozaj dobrá idea, ale sa to niekde po ceste stratilo, lebo sa doslova všetky výbory, komisie museli zväčšiť, aby v každej boli zastúpení všetci - čo vytvorilo dodatočné náklady. Taktiež, ak v hocijakej komisii sa vyžaduje, žeby bol prítomný napr. nejaký černoch, častokrát sa stane, že on príde na miesto niekoho, kto je možno biely, ale je omnoho kvalifikovanejší od neho. Rozmanitosť, alebo rôznorodosť je dobrá, ALE ak človek nevie robiť svoju robotu, tak radšej mať homogénnu skupinu ako keby práca mala trpieť. Neviem...Či je to len môj názor, alebo je to (podľa môjho vnímania) názor v Európe? Začiatok toho všetkého je v minulosti, keď (bieli) Američania boli necitliví k ostatným obyvateľom USA a správali sa ako keby lepší od ostatných - keď sa v 1960-tých rokoch to prelomilo, začalo sa ísť do iného extrému, že sa nesmie slovo povedať proti ním, lebo sa to hneď vníma ako rasizmus, alebo diskriminácia.
A to začína platiť aj voči iným menšinám - tak ako sa rasovým menšinám nesmelo brániť vstupovať do cirkvi, tak sa nesmie brániť aj homosexuálom. Nevravím, že oni miesto v cirkvi nemajú, ALE to záleží na ich rozhodnutí životného štýlu. Slovo Božie jasne hovorí, že je to ohavnosť ALE nie ľudia (ktorých sme povolaní milovať) ale ich životný štýl. Aj podľa toho ako je manželstvo opísané v Biblii (ale aj v Disciplíne), manželstvo je opísané ako vzťah medzi mužom a ženou a sex by sa mal vyskytovať len v manželstve. To znamená, že ľudia, ktorí seba považujú za homosexuálov by mali zachovať cudnosť, čistotu a nevstupovať do sexuálneho vzťahu s ľuďmi rovnakého pohlavia.
Hlavný argument bol vždy: my sme povolaní milovať všetkých ľudí a prijímať ich takých akí sú, lebo aj Ježiš ich takých prijíma. Áno, je to pravda, ALE ak zostaneme takí akí sme boli, kým sme boli vo svete, nedovolili sme Božej moci, aby konala v nás. Tak ako je hriech porovnaný s obrazom bahna, mohli by sme povedať - keď niekoho vytiahneme z bahna, nenecháme ho takého zašpineného, ale mu dáme, aby sa umyl - je to istý princíp. V Novej Zmluve je tak veľa veršov, ktoré na to poukazujú. Medzi nimi mi práve teraz prichádza na myseľ oddiel Ef 4,17-24: "Hovorím teda a dosvedčujem v Pánovi toto: Nežite už tak, ako žijú pohania v márnosti svojho zmýšľania, so zatemnenou mysľou, odcudzení Božiemu životu pre ich nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila a pre tvrdosť ich srdca. Vo svojej otupenosti sa oddali necudnostiam, aby nenásytne páchali každú nečistotu. Vy ste sa však u Krista takým veciam neučili, ak ste o ňom naozaj počuli a boli ste v ňom vyučení podľa pravdy, ktorá je v Ježišovi. Vyzlečte si starého človeka s predchádzajúcim spôsobom života, ktorý hynie klamnými žiadosťami, obnovte sa duchovným zmýšľaním a oblečte si nového človeka, stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy." (Podľa slovenského ekumenického prekladu).
Ako sme len ďaleko od týchto veršov...
Pred niekoľkými týždňami som znovu odznova začal čítať Bibliu, od 1Mojžišovej a práve kým som tu v USA čítam z 3Mojžišovu, ktorá na prvý pohľad je naozaj nudná, ale som si uvedomil aká vzácna je, hľavne kvôli dvom veršom, ktoré som (zatiaľ) prečítal - 3M 11:44: Lebo ja, Hospodin som váš Boh. Posväťte sa a buďte svätí, lebo ja som svätý. To je zopakované v NZ, čo znamená aké významné je to.
Druhý verš: 3M 4:27: Ak sa niekto z pospolitého ľudu neúmyselne prehreší a dopustí sa niečoho proti niektorému príkazu Hospodina, čiže vykoná to, čo sa konať nesmie, previní sa. Možno je trochu čudné, že takýto zvláštny verš ma oslovil, ale som sa v poslednej dobe stretol s názorom niektorých teológov (medzi ktorými sa nachádza aj John Wesley - aj keď to nemám úplne overené), že pokiaľ niečo urobíme nevedomky, to nie je hriech! Aj Ježiš hovorí nie len o konaní niečoho, ale už o myšlienke o hriechu, že to môže priniesť hnev Boží do nášho života. Ešte ako je dôležité čo robíme a ako rozmýšľame. Keď zoberieme napr. dopravný zákonník. Ak na nejakom úseku je rýchlosť obmedzená na 80 km/h, keby som prekročil rýchlosť a keby ma zastavil policajt, keby som mu aj povedal, že som to nevidel/nevedel, to by mi nepomohlo - zaplatil by som pokutu. Podobne je to aj v duchovnom živote. Zhrešili sme a zaslúžili sme si hnev Boží, či my to chceme prijať/veriť alebo nie ALE ponuknutá nám bola aj cesta východiska! Vďaka Bohu za to. Skúmajme preto všetky veci a snažme sa všetky veci, ktoré patria do nášho starého spôsobu rozmýšľania odhodiť a prijať novú, Kristovu myseľ, ktorá sa má stať našou, vlastnou.
Dnes sme urobili spoločnú fotku. Toto sme my:
V tejto budove, v ktorej sa nachádza miestnosť, v ktorej sme sa fotili sa nachádzal jeden prekrásny vitráž, na ktorom sa v strede nachádzal Ježiš so svojimi učeníkmi:
A okolo tohto sa nachádzajú niekoľkí kazatelia z dejín cirkvi. Zo všetkých som odfotil dvoch, ktorých som si odfotil najmä preto, že v blízkej budúcnosti budem písať článok v našom časopise Glas Jevanđelja, tak som si ich odfotil, ak náhodou budem môcť využiť obrázky.
Aj ešte na záver, zopár fotiek z toho, ako sme tvrdo pracovali v rôznych skupinách:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára