Dnes bol znovu veľmi napätý deň, ale aj veľmi nudný, lebo sme celý deň diskutovali o pozostávajúcich legislatívach, ktorých do kopy bolo 22!
Bolo to menej „zaujímavé“ ako včera, ale bolo to rovnako dôležité. Ja som nemal volebné právo, tak som sa snažil pomáhať počítať hlasy a bol som aj monitor – teda zapisoval som kto všetko hovoril a značil som ktorej rasy, ktorého pohlavia, z ktorej konferencie sú a urobiť z toho štatistiku. Bolo to síce zaujímavé, ale pre mňa to bolo na určitý spôsob ponižujúce; pochádza to totiž z takej Americkej choroby byť „rôznorodý“ a tak aj keď vnímať každého za rovného a dať mu právo hovoriť je síce obdivuhodné, veľakrát je to čistá blbosť, lebo kvôli tomu trpí práca! Ak musíme vždy brať do ohľadu každú jednu menšinu a skupinu ľudí keď vyberáme určité komisie a výbory v cirkvi, dlhšie hádam budeme robiť na zakladaní práce ako v samotnej práci cirkvi.
Večer bol obzvlášť zaujímavý. Bol totiž zorganizovaný kultúrny večer, kde sa všetci účastníci mohli predstaviť – seba a svoju krajinu – s niečim čo je špecifické pre nich. Najčastejšie sa jednalo o rôznych tancoch a bolo to fakt zaujímavé! Keď som ešte dávnejšie dostal mail o tom, že môžeme takéto niečo pripraviť, mávol som rukou a ani sa nesnažil rozmýšľať o tom, ale mi dnes bolo ľúto, že sme sa s Rasťom vôbec pri tom nezúčastnili, ale čo už...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára