Dnes bol znovu taký zaujímavý deň. Najprv sme po raňajkách išli na ekumenické bohoslužby, ktoré boli v Berliner Dom (Berlínska katedrála), čo je asi najväčší kostol v Berlíne a patrí Evanjelickej cirkvi a.v. Boli to bohoslužby, za ktoré ani sám neviem povedať či boli dobré, alebo zlé. Hudba bola vynikajúca – bolo hrané na organoch a všetky piesne som poznal, čo bolo naozaj výborne počuť tie pisne – a rytmus tiež bol dobrý. A organista bol naozaj výborný a miestami aj improvizoval niektoré časti a znelo to dobre!
Čo sa týka zvyšku tých bohoslužieb, musím povedať, že som bol maximálne sklamaný, lebo som vôbec nečakal, že samotné bohoslužby (počas celého podujatia) budú také monotónne, kvôli toľkej liturgii. Nechápem len ako je možné, že pri toľkých mladých ľuďoch je možné, že také niečo prechádza. Je jasné, že nejaký poriadok musí existovať, ale si nemysím, že čítanie tej istej liturgie a toho istého bilbického textu (Efezanom 4,4-6) na každých bohoslužbách bolo veľmi zaujímavé! Snažili sa, aby aj počas bohoslužieb odznelo čo najviac jazykov, čo na určitý spôsob bolo dobré a zaujímavé, ale podľa mňa trochu trápne. Téma konferencie bola „Jednota v Kristovi“, tak sa preto čítal vždy ten istý biblický text, ale fakt to bolo nudné! Kázala jedna mladá žena, ktorá pracuje s mladými v Baptistickej cirkvi a musím povedať, že som aj s tým bol dosť sklamaný, lebo zaprvé – kázeň bola v podstate o ničom a zadruhé – trvala 9 minút! Možno je zlý môj prístup k tomu, ale počas tých bohoslužieb bolo veľa pekných vecí, ktoré vyzerali grandiózne, ale Ducha som ja tam necítil. Nech mi Boh odpustí ak sa mýlim!
Ale po skončení bohoslužieb deň sa vyvíjal zaujímavejšie. Boli sme na obchádzke Berlínu. Teda, bolo zorganizovaných 11 túr po Berlíne a Potsdame, týkajúcich sa dejín, umenia, kultúry a pod.
Sprievodcovia boli lokálni mladí, ktorí boli v organizačnom tíme konferencie. Naša sprievodkyňa vlastne ani nebola Nemka, ale Američanka, ktorá študovala nemčinu a žila asi rok v Berlíne. Ale bola to naozaj výborná túra! Názov tej túry bol: „Historický Berlín“ a najdôležitejšie bolo návšteva pozostavkov Berlínskeho múru! Bolo to naozaj ohromujúce, pozerať sa na autentické pozostatky múru ale aj na rôzne fotky, mapky a reliefy okolia, ktoré tam boli vyložené v improvizovanom múzeu na otvorenom. Akurát na tom mieste, kde sme boli my bol pred tým cintorín, takže vlastne museli najprv vykopať všetky hroby, aj keď že vraj dnes už nie je isté či sú hroby ešte stále tam, alebo nie sú.
Aj ten hotel, v ktorom sme boli, aj celý dnešný výlet bol v bývalom východnom Berlíne a bolo naozaj zaujímavé vidieť ten obrovský rozdiel medzi starými komunistickými budovami, ktoré aj my do určitej miery poznáme a zároveň aj ultra moderné budovy, ktoré boli vybudované po zjednotení Nemecka.
Jedna z ďalších vecí, ktoré sme videli bol židovský cintorín, ktorý bol zničený v predvojnovom období – na jeho mieste je teraz pamätník a malá záhrada, po ktorej sa dá prechádzať.
Ďalšia vec, ktorú sme videli bola jedna z najväčších synagóg v Berlíne, ktorá sa volá „Neue Synagoge“. V noci z 9. na 10. Novembra 1938, počas tzv. Kristallnacht (krištáľová noc), ktorý vlastne bol protižidovský pogrom – celoštátny útok na Židov (ich domácnosti, obchody, synagógy a aj na nich osobne), čo vlastne viac-menej bol program naicistov Nemcov. Počas tohto útoku, táto synagóga bola zachránená, ako jedna z málo budov, kvôli tomu, že sa polícia vlastne odozvala na pozvanie ľudí a snažila sa zastaviť ľudí v ničení.
Ďalšia zaujímavá vec, ktorú sme videli boli tzv. „Dvory“, kde vlastne jeden vchod z ulice mal mnoho dvorov, ktoré vlastne boli hlboko od ulice a v každom dvore boli ďalšie budovy, v ktorých ľudia bývali. Každý dvor mal číslo a v konkrétnom dvore, ktorý sme my navštívili, bolo osem takých dvorov v jednom vchode. A fungovalo to tak, že v tom dvore, ktorý bol najbližšie od ulice žili najbohatší ľudia a v tom poslednom dvore žili najchudobnejší! Dnes už v tých vchodoch žije veľmi málo ľudí – väčšinov sú tam umiestnené rôzne obchody, úrady, kaviarne a pod.
Večer sme túru skončili v jednom zo 16 Berlínskych zborov – Berlin-Mitte (nachádza sa v strede mesta), len bolo zaujímavé, že modlitebňu majú na treťom poschodí a nemajú výťah! Nám to nevadilo, ale ma zaujíma ako starší členovia zboru s tým žijú. Tiež bolo zaujímavé, že v tom zbore majú diakonku, ktorých je do kopy už len veľmi málo a väčšina žijú v nemecky-hovoriacich krajinách.
Tá jedna diakonka nám hovorila o ich projekte, ktorý majú v ich zbore, kde pracujú s deťmi zo susedstva, najmä s tými, o ktorých nikto akoby nemal záujem. Ale bola to veľmi nudná prezentácia. Všetci sme boli veľmi unavení a ona rozprávala a rozprávala a rozprávala.....
Ďalšia vec, ktorá sa mi tam nepáčila bolo stíšenie (devotion), ktoré sme tam mali – znovu to bola tá istá nudná liturgia a piesne, ktoré sme spievali, boli všetky z Taizé. Vôbec nechápem, že popri toľkých prekrásnych piesní, ktoré máme v našich spevníkoch, od ktorých sú mnohé preložené do všetkých jazykoch sveta, oni stále mali potrebu spievať Taizé piesne, z ktorých niektoré sú fakt pekné, ale ich už mám plné zuby. A začnem už otvorene byť absolútne proti všetkému, čo má spoločné s Taizéom, lebo to vnímam ako niečo čo chceme v našej cirkvi, keď sa nám nechce veľmi rozmýšľať čo spievať a liturgia je vlastne rýchla a ľahká cesta, aby sa nemuselo rozmýšľať nad tým, že čo budeme hovoriť. Lebo mne je ťažko sledovať liturgiu a snažiť sa čítať to bárs aj s najmenším cítením. Problém v tom všetkom je, že či neviem, či je liturgia záväzná pri bohoslužbách v našej cirkvi, alebo je len ako návrh, lebo ja som veľmi proti tomu (používať tie isté slová vždycky).
Bol to naozaj dlhý deň a bol som na konci rád, keď sme prišli späť do hotelu. Počas túry som mohol spoznať aj niektorých super ľudí a mohol som sa rozprávať s nimi a dokonca som vlastne aj objavil, že tá naša sprievodkyňa bola aj Macedónsku a pozná Carol a tiež vlastne bola aj v Greensboro, SC kým tam boli IMT konzultácie a vlastne sa ma aj chcela opýtať či poznám tú ženu, ktorá zastupovala Srbsko, na čo som jej povedal, že to bola moja mama.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára