Zobudil som sa s akousi neverou, ze naozaj som v Amerike, v Nashville, ale ked som sa po 13 hodin spanku prebral, videl som, ze zem sa netoci, ze lezim na posteli v hoteli a hned vtedy som znovu podakoval Bohu, ze som na ceste nezazil nic co by ma mohlo ohrozit, ze vsetko bolo v poriadku...
Bolo mi povedane, ze by som mal prist do hlavnej, administrativnej budovy niekedy poobede, aby som sa mohol zoznamit s ludmi, ktori prisli den skor a prevziat si agendu stretnutia. Uz som sa v zivote rozpraval s mnohymi Americanmi, ale prehovorit s nimi na druhej strane mlaky je uplne iny pocit. Vsetci boli mimoriadne laskavi a neveriacky ma sledovali, lebo nechapali ako som sa naucil tak hovorit po anglicky :))
Pocas poobedia, aj zvysok Europskej delegacie dorazil (z Rakuska - 1, z Nemecka - 4, z Finska - 1 a z Ruska - 1). My sme sa uz poznali z EMYC, tak sa uz dalo lahsie dychat :)))
Nastastie budeme nosit menovky, lebo som si vobec nezapamatal kto sa ako vola a samozrejme, ako obvykle, ini mali problem s mojim priezviskom, a furt ho citali Sdzanta :)) Ale este viac som vdacny rodicom, ze mi dali velmi lahke meno :)))
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára