Dnes (pondelok) sa začal veľmi skoro. Hneď ráno sme mali stretnutie s Dištriktným superintendentom, čo je pre mňa zaujímavé, že sa mi podarilo stretnúť teraz už štyroch superintendentov (Covington dištrikt aj dvaja superintendenti (ženy) boli prítomné na konferencii - jedna z juho-centrálneho dištriktu vo Floride a druhá z východného dištriktu východnej Pensylvánie). Takže, keď sme sa stretli sa superintendentom, mohli sme trochu vymeniť myšlienky atď. Sídlo dištriktu vyzerá takto:
Vnútri som na jednej stene našiel takéto tanieriky, na ktorých sú zobrazené rôzne zbory z okolia. Pekne to vyzerá, tak som to odfotil.
Potom sme sa snažili nájsť obchod, v ktorom by sme mohli nájsť niekoho, kto by mohol opraviť môj telefón. Jeden z mojich hostiteľov nádohou hodil mobil do poháru s vodou a vyzerá, že nie je šanca ho opraviť... :(((
Každopádna, navštívili sme aj ďalší metodistický zbor v meste, ktoré sa volá "Saint Paul United Methodist Church". Nepodarilo sa mi rozprávať s ich kazateľom, ale som mohol aspoň vidieť modlitebňu a rozprávať sa s tajomníčkou zboru. Časť budovy vyzerá takto:
Takto vyzerá vnútro modlitebni. Je to naozaj prekrásna miestnosť:
Stará modlitebňa, ktorú zatiaľ nepoužívajú. V tomto zbore bola jedna veľká skupina španielsky hovoriacich ľudí, ale keďže mali letničné tendencie, rozhodli sa odísť preč zo zboru, lebo sa cítili príliš obmedzení v tomto metodistickom zbore. Keď som to počul, tak ma to veľmi zarmútilo. Najmä preto, že sa to stalo na mnohých miestach. Na jednej strane, sú mnohé zbory, ktoré majú dva druhy bohoslužieb - tradičné (ktoré zväčša sledujú presný poriadok bohoslužieb) a moderné (ktoré zväčša obsahujú chválospevovú skupinu) a ako som to videl, v mnohých zboroch to funguje, kým v niektorých to jednoducho nejde. Ohľadom toho bolo mnoho diskúsií - jedni sú proti toho rozdelenia zboru na viacero skupín, lebo potom môže dôjsť k rozpadnutiu zboru, kým si iní myslia, že je to dobré, lebo vtedy zbor núka ľuďom, aby si vybralo to, čo im viac vyhovuje. Osobne, tým že som vyrastal v zbore, kde bohoslužby boli na pol cesty medzi tradičným a moderným spôsobom, myslím si, že aj mne ten štýl najviac vyhovuje, čo znamená, že aj v jednom aj druhom štýle sa môžem cítiť relatívne dobre, aj keď musím uznať, že v tom strede mám viac inklináciu k modernému spôsobu chvál. Nie je to len otázka môjho veku, ale myslím si, že za tým stojí aj môj teologický postoj. Pre mňa je veľmi ťažko cítiť sa dobre, ak napr. celý postup bohoslužieb mám napísaný a nesmiem od neho odstúpiť. Nie som až taký spontány, ale som radšej keď môžem mať výber a keď nie každá každučká bohoslužba je rovnaká!
Takže, stará modlitebňa vyzerá takto: (Celkom by sa nám taká zišla a oni ju nepoužívajú).
Potom sme mali obed s jednou z kazateliek zboru Gainesville First UMC, ktorý je partnerský zbor s naším zborom - Kathy Lamon, ktorá vlastne len pred mesiacom prišla do zboru. Mali sme veľmi zaujímavý rozhovor a tým že už mala skúsenosť so zahraničnými cestami (cestovala do Kúby), veľmi prejavila záujem, aby prišla aj ona do Srbska nasledujúci rok. Mohli sme vymeniť niektoré myšlienky, idey, čo pre mňa bolo veľkým prínosom.
Ako posledné stretnutie sme sa išli stretnúť s jednou ženou v zbore, ktorá pred štyrmi rokmi začala prácu v jednom sídlisku, na ktorom žijú väčšinou ilegálni pracovníci zo španielsky hovoriacich krajín strednej a južnej Ameriky. Jedna z vecí, ktorá ma zaujala je skutočnosť, že sme sa v našej službe stretli s niektorými podobnými prekážkami ale aj skúsenosťami.
Na konci dňa sme konečne prišli domov, kde som sa konečne mohol oddýchnuť. Dnes som na každom stretnutí hovoril o SPIEL-mobile a o našom blogu, čo u každého človeka, ktorého som stretol vyvolal veľmi veľký záujem a prekvapenie.
Ale aj popri pekne prežitom dni som zažil dve neprijemné veci - jedna je telefón, od ktorého som sa už rozlúčil a keď som vybral veci z kúfra, zistil som, že sa na tých veciach, ktoré boli na spodku kúfra chytila pleseň, lebo pred tým poriadne nevyschli, alebo kúfor sám nevyschol poriadne od predošlej skúsenosti. A žiaľ tieto neprijemné veci prevážili všetko to pekné čo som prežil.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára