Dnes (streda) bol úplne voľný deň. Konečne som po mnohých dňoch mohol spať dlhšie ako 7-8, ale som sa aj tak celý deň cítil ako dobitý - ako keby som vôbec nespal. Dnes sme išli von na obed, do čínskej reštarurácie. Bolo veeeeľmi chutné. Milujem čínske jedlá!!
Poobede som sa už pomaly začal baliť, hlavne aby som videl či sa mi všetko vmestí do kufra. Včera som totiž dostal niekoľko kníh ako materiál, aby som videl či je niečo čo môžem využiť v našej práci - sú to knihy, ktoré poskytujú materiál pre malé skupiny v cirkvi. Je to niečo, čo by som veľmi chcel skúsiť v našom zbore - okrem pravideľných bohoslužieb mať aj malé skupinky, na ktoré by sme ľahšie mohli pozvať ľudí, ktorí sa zaujímajú o Boha, ale ktorým je to problém prísť do zboru. A tie knihy, ak sa prerobia môžu byť použité pre všetky generácie - začiatočníkov.
Podarilo sa mi odfotiť aj dom, v ktorom som strávil tieto dni v Gainesville:
Krásny dom - a takých domov je v ich susedstve mnoho! To čo je pre ich dom zaujímavé, že je ako v jame! V tejto časti je veľa kopcov a mnoho domov sa nachádza práve takto - akoby v diere. Prístupová cesta k ich domu je neskutočne strmá, čo je možno vidieť z nasledujúcej fotky:
Oni žijú v jednej mestskej štvrti, ktorá je zatvorená - pred vchodom sa nachádza brána, na ktorej sa musíte ozvať, že prichádzate. Každopádne, v tom ich susedstve často jazdia na golfových vozíkoch, ktoré vyzerá takto:
Večer sme však išli na jazdu loďkou a trochu sme aj plávali. Voda mala 32 stupňov! A je to obrovské jazero a tak krásne teplá bola voda - čo ukazuje na fakt, že tu posledné dní (vlastne týždne) boli neznesiteľne horúce - bežne medzi 35 a 40 stupňom, ale to čo bolo ešte horšie je vlhkosť vzduchu, ktorá bola neznesiteľná! V tomto prostredí sme sa mohli ešte o mnohých veciach rozprávať - o plánoch, o uskutočnených veciach a o inom. Bol to naozaj dobrý čas - pekný a príjemný večer.
Hm..Takmer som zabudol ukázať mojich hostiteľov Anne a Ted Dittmanovci. Odfotil som ich na ich loďke, kedy sme užívali v príjemnom večeri.
Celkove, môžem povedať, že táto návšteva USA bola omnoho lepšia ako minule - mohol som spoznať mnoho nových ľudí ako aj stretnúť sa s mnohými, ktorých som spoznal minule. Bola to cesta plná neprijemných chvíľ, ale aj pekných chvíľ - celkove bol to pozitívny zážitok. Bude mi chýbať to, že nebudem tuná písať zážitky zo svojich ciest - aj keď je možné, že sa mi čoskoro podarí niekam inám ísť...
Zatiaľ budem v Kovačici, so svojou milovanou manželkou a budem sa tešiť z toho, že po dvoch týždňoch budeme znovu spolu :) a možno ma inšpirácia povedie, že občas niečo aj napíšem - také "polohlasné myšlienky", ako blog aj má názov...
Do čítania...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára