Stránky

utorok 24. augusta 2010

24. júl 2010

Dnešný deň bol začatý spoločnými bohoslužbami a krátkym zasadnutím legislatívneho zhromaždenia, po čom sme vlastne znovu išli na obchádzku Berlínu.



Tentokrát sme boli vo väznici Štátnej bezpečnosti Nemeckej demokratickej republiky! Bolo to väzenie, v ktorom boli držaní ľudia, ktorí bolo podozrievaní, že mali spojenie so západom, ktorý bol nepriateľom komunistickému svetu. Boli tam držaní a mučení mnohí ľudia a mohli sme vidieť koľko strašných vecí sa tam udialo! Bola to ďalšia ohromujúca skúsenosť, ktorá ma privádzala do rozpakov, keď som si uvedomil akí ľudia žili v nie tak dávnej minulosti a zároveň moje srdce bolo plné radosti a vďaky, že som svoj život mohol prežiť v relatívne pokojnej a otvorenej spoločnosti, že napriek všetkému čo sa počas môjho života udialo v dejinách, najprv Juhoslávie, potom Srbska a Čiernej Hory a napokon Srbska, nikdy som sa nedostal do situácie kedy som musel žiť so strachom, že som kresťan, a že nie som Srb. Vďaka Ti, Pane!

Neviem vlastne ani sám povedať, či to bola zaujímavá, alebo strašná skúsenosť, lebo bolo naozaj pre mňa ťažko tam byť. Ako keby som sám prežíval nejakú zodpovednosť za to, čo som tam videl. Bol to taký zvláštny pocit.

Tiež, veľa vecí, som sa naučil z dejín Nemecka, osobitne z dejín Východného Nemecka a čo všetko sa tam dialo, čo bolo katastrofické! Sloboda, ktorá vlastne nebola obmedzená len vo Východnom, ale aj v Západnom Nemecku, lenže ich okupanti boli „humánni“ – Francúzi, Američania a Angličania. Ale aj oni robili zverstvá – iné, ale aj oni robili veci, ktoré môžeme naozaj rozhodne odsúdiť ako niečo čo sa kosí s kresťanskými a biblickými princípmi, na ktorých sú vraj tieto štáty založené!

Prechádzka sa skončila v ďalšom zo zborov EMC v Berlíne. Tentokrát sme boli v takom zaujímavom malom drevenom kostolíku, ktorý bol uprostred ohromných bytoviek. Tam bol veľký a pekný kostol až po druhú svetovú vojnu, kedy bol zbúraný počas bombardovania. Na jeho mieste bol postavený „dočasný“ drevený kostol a začali sa zbierať peniaze na novú stavbu. Medzitým, ľuďom sa tento páčil, tak sa rozhodli, že ho tak nechajú.

Hneď ako sme prišli vlastne pre nás pripravili takú super večeru. Bolo to zaujímavé, lebo sme sa po večere trochu rozprávali a hovorili nám trochu o dejinách toho zboru, ale to čo mi bolo najzaujímavejšie bolo to, že nás chceli naučiť nejaké tance – prvý tanec bol ku jednej piesne z Taizé a druhé dva boli ľudové tance zo Srbska! Nemohol som veriť, že v centre Berlína sme tancovali „Sremsko kolo“. Bolo to fakt zaujímavé!

Po tom programe sme však išli do modlitebne a mali sme spoločné stíšenie. Bolo to isté stíšenie aké sme mali aj deň pred tým v tom druhom zbore. Bolo to pre mňa veľmi sklamávajúce! Možno, to čo bolo zaujímavé z toho dňa bolo, že vlastne nemecká biskupka Rosemarie Wenner bola s nami a to čo bolo ešte zaujímavejšie pre mňa je, že sme sa pred rokom spoznali v Reutlingene a ešte stále si ma pamätala! Naozaj musím povedať, že na mňa nechala veľmi dobrý dojem!

Napriek všetkému čo sme videli, ten deň však bol veľmi napätý a po návrate do hotelu sme sa ešte museli zísť ako GYPC-LA (Global Young People Convocation and Legislation Assembly), aby sme rozoberali otázky, ktoré boli pred nami.

Boli to, samozrejme tie najkontroverznejšie otázky, týkjúce sa skupiny „Cirkev a spoločenstvo“, kde sa medzi ostatnými veci nachádzali aj tri legislatívy týkajúce sa homosexuálnych manželstiev v cirkvi.

Prvá legislatíva, ktorá sa zaoberala touto otázkou znela: „Evanjelická metodistická cirkev a otázka homosexuálnych manželstiev“. V tejto legislatíve sa žiada, aby sa v tých oblastiach, krajinách, štátoch, v ktorých je takéto niečo zákonom dovolené, aby to bolo dovolené aj v cirkvi. Bolo to veľmi napätá chvíľa, ale na konci legislatíva nebola potvrdená! Bolo to odľahčenie pre mnohých!

Druhá legislatíva zaoberajúca sa touto otázkou žiadala povolenie, aby kazatelia mohli sami rozhodovať či budú alebo nebudú sobášiť homosexuálne manželstvá! Ani táto legislatíva neprešla a bolo to ďalšie veľké odľahčenie pre mnohých.

Tretia legislatíva sa týkala trestného stíhania kazateľov, ktorí vykonajú obrad homosexuálneho manželstva. Trestné stíhanie v zmysle výpovedi v zamestnaní Metodistickej cirkvi. Ani táto legislatíva neprešla, ale to kvôli určitým technikáliam, ktoré sa mi nepodarilo pochopiť. Akokoľvek, bolo to veľmi veľké odľahčenie zbaviť sa všetkého toho.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára