Stránky

štvrtok 4. augusta 2011

Deň, ktorý mal 25 hodín..

Hneď zrána (štvrok) sme išli do Nashville, Tenessee. Hneď ako sme vyšli z obci Somerset, prešli sme do iného časového pásma, ktoré je sedem hodín neskôr ako väčšina Európy. Je to zvláštny pocit a predsa len niečo úplne obyčajné. Tým dnešný deň bol o jednu hodinu dlhší.


To čo však nebolo vôbec príjemné bolo počasie - bolo takmer 40 stupňov a vlhkosť vzduchu bola abnormálne vysoká - 70-90%, čo človeku dáva pocit, že je ešte teplešie. Chcel som sa však prejsť do Cokesbury - metodistického kníhkupectva, ktoré na google maps vyzeralo, že je celkom blízko, a na konci vypadlo, že som musel pol hodinu ísť pešo v tomto nepriaznivom počasí. Majú tam ohromný výber kníh, ale ja som chcel ísť kúpiť len jednu knižku - najnovší prídavok k metodistickému spevníku, ale som našiel aj ďalší spevník - prvý ekumenický černošský spevník, ktorý používajú všetky väčšinové černošké denominácie (metodistické, baptistické a iné). Celkom som rád z toho, lebo som to už dlhšiu dobu hľadal.






Cestou späť do hotela som sa trochu aj ponáhľal, lebo som v kníhkupectve strávil trocha viac času než som plánoval. Medzičasom som sa aj stratil, čo je celkom čudne, hlavne keď sú tu ulice očíslované - kníhkupectvo sa nachádza na ôsmej a hotel medzi sedemnástou a osemnástou ulicou. Ale, predsa som sa stratil a čím som sa viac ponáhľal prísť do hotelu, tým viac som sa potil. V živote som nikdy nebol tak spotený a nikdy mi nebolo tak teplo! Ale podarilo sa mi cestou odfotiť nasledujúce:




Katedrála Episkopálnej cirkvi


Trochu iná tabuľa na označenie prechodu pre chodcov




Ďalší problém bol v tom, že miesto, kde sme mali stretnutie je takmer 2 km vzdialené od hotelu, čo znamenalo, že som znova musel po takom horúcom počasí kráčať... No, prešlo aj to a podarilo sa mi prísť do GBOD (General Board of Discipleship) a začala sa plenárna schôdza.


Budova, v ktorej máme stretnutie
 Odfotil som aj niekoľkých účastníkov stretnutia:






Bolo naozaj pekne stretnúť sa s mnohými ľuďmi, ktoré som už celý rok nevidel. Mali sme naozaj zvláštny čas spolu a viem, že keď odídem domov po ukončení konferencie, budú mi veľmi chýbať, lebo je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa ešte niekedy v živote stretneme - bol to záväzok na štyri roky a toto je posledný štvrtý rok! Tak sa budeme snažiť aspoň využiť tento čas maximálne, koľko je to možné.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára