Keďže sme prvé dni, ktoré sme strávili v Berlíne nemali veľmi veľa možností použiť internet, chcel som sa trochu oneskorene zmieniť o veciach, ktoré som za posledné dni prežil v tejto nedalekej krajine.
Moja cesta sa začala v Stredu, 21.07.2010 ráno o 4.00 h, kým ešte takmer všetci iní spali. Dohoda bola, že ma ocko bude voziť na letisko – a tak sa i stalo. Prišli sme na letisko trošku neskôr než som si to prial – nejekých 45 minút pred odletom, ale našťastie všetko bolo v poriadku a nemeškal som ani s check-in-om, ani s nástupom do lietadla.
Cestoval som s leteckou spoločnosťou Luftansa, čo ma veľmi potešilo, lebo mám dobré spomienky z posledného razu, čo som s nimi letel (vtedy to bolo do Portugalska). Takže cesta bola v poriadku, jedine bolo to trochu nepriaznivá okolnosť, že som musel prestupovať v Mníchove, ale aj to skončilo v poriadku.
Na berlínske letisko Tegel sme prišli o 10.20, ako aj bolo plánované. Onedlho sme sa stretli s Rasťom, ktorý tiež práve priletel, ale priamo z Belehradu, s JAT-om. Spolu s niekoľkými ďalšími, ktorí boli z USA sme vyrazili na cestu do hotelu. Po dlhej jazde v MHD sme dorazili na cieľ a bol to pohľad, ktorý nám všetkým vyrazil dych! Je to hotel ESTREL, ktorý má 4 hviezdičky a je to ohromný komplex.
To bol ten hotel, proti ktorému sa minulý rok, celý EMYC vzburil, lebo sa všetci snažíme robiť čo je len možné, aby sme ušetrili nejaké peniaze a teraz náš pobyt každého jedného stál 1000 USD pre delegátov s volebným právom a 1100 USD pre delegátov bez volebného práva. Ale, aj keď sme sa minulý rok sťažovali, nič to nepomohlo, lebo prípravy už boli začali a už nebolo možné nič s tým urobiť.
Takže, prišli sme a zistil som, že môj spolubývajúci je Nikola Vasilev – delegát z Macedónska, ktorého som síce osobne nepoznal, ale sme sa poznali z facebooku . A bolo to naozaj zaujímavé, lebo sme sa hneď našli na podobných vlnách a vedeli sme si veľmi dobre rozumieť.
Prvý deň program začínal s večerou a večerným programom, tak som ihneď chcel vyskúšať moju novú posteľ. Naozaj všetko vyzeralo dokonalé, ale ja som sa tak cítil zle, že som musel odísť z domu, kde všetci tvrdo pracovali na našom novom dome. A problematické bolo aj to, že odchádzam z domu tak blízko ku svadbe. Hrozne ma trápilo svedomie a všetko možné som skúšal robiť, len aby som sa v mysliach mohol odtrhnúť od situácie doma, ale to jednoducho nebolo možné!
Bol to teda veľmi ťažký deň pre mňa a veľa nocí pred tým som nespal, tak som veľmi skoro išiel spať a dobre som si mohol oddychnúť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára